Paradajka: pestovanie a starostlivosť

Pre začiatočníkov a na pestovanie na balkóne sú jednoduché najmä drobnoplodé cherry paradajky.

Kolíkové paradajky počas sezóny stále pokračujú v raste do výšky. Potrebujú pevnú oporu a zvyčajne sa vedú na jednu hlavnú stonku.

Kríčkové paradajky dorastú do určitej veľkosti a rast potom samy ukončia. Sú kompaktnejšie a bočné výhonky sa im bežne neodstraňujú.

Paradajkám vyberte čo najslnečnejšie a najteplejšie miesto, ktoré je zároveň chránené pred silným vetrom.

Niektoré choroby paradajok spôsobujú tmavé škvrny na listoch a neskôr poškodzujú aj stonky a plody. Najčastejšia z nich sa nazýva pleseň zemiaková. Riziko plesne zemiakovej znížite ochranou pred dažďom. Nad rastlinami môže pomôcť jednoduchá priehľadná strieška alebo fóliový kryt.

Počas kvitnutia potrebujú paradajky teplotu medzi 15 a 35 °C. Pri chladnejšom alebo teplejšom počasí sa plody horšie nasadzujú. V skleníku alebo fóliovníku pravidelne vetrajte, aby sa ku kvetom dostal opeľujúci hmyz.

Pri kvitnutí môžete na stonky alebo oporu jemne poklepať. Peľ sa tým ľahšie uvoľní a kvety sa lepšie opelia.

Na balkóne sa najjednoduchšie pestujú drobnoplodé cherry odrody. Pre jednu rastlinu použite kvetináč s priemerom aspoň 30–45 cm a s otvormi na odtok prebytočnej vody.

Najlepšie sa paradajkám darí v teplej pôde bohatej na humus s pH približne 6,2–6,8. Vhodná je hlinitopiesočnatá až piesočnatohlinitá pôda, ktorá zadrží dostatok vody, ale zároveň nie je dlhodobo premočená.

Pred paradajkami môžete na rovnakom záhone pestovať napríklad prezimovaný pór, na jeseň vysiaty špenát alebo skorý hlávkový šalát.

Ak pôda potrebuje vápnenie, urobte ho už pri plodine, ktorá na záhone rastie pred paradajkami. Čerstvé vápnenie tesne pred ich výsadbou môže viesť k žltnutiu listov.

Mladé predpestované paradajky vysádzajte von zvyčajne v polovici mája, keď už nehrozia neskoré mrazy.

Pri skoršej výsadbe rastliny chráňte netkanou textíliou. Ochranu odstráňte až po období májových mrazov.

Kolíkové paradajky vysádzajte 30–40 cm od seba v riadku a 80–100 cm medzi jednotlivými riadkami.

Rastlinu môžete zasadiť hlbšie, pokojne až po prvé listy. Zo zakopanej časti stonky dokáže vytvoriť ďalšie korene.

Po výsadbe paradajku dôkladne zalejte ku koreňom.

Paradajky, papriku a zemiaky pestujte na rovnakom mieste najskôr po 3–4 rokoch. Paradajky zároveň umiestnite čo najďalej od zemiakov, aby ste znížili riziko šírenia plesne zemiakovej.

Paradajky zalievajte pravidelne priamo ku koreňom tak, aby pôda zostávala približne rovnako vlhká.

Veľké výkyvy medzi suchom a silnou zálievkou môžu spôsobiť praskanie plodov. Nepravidelný prísun vody zároveň podporuje vznik hnedej až čiernej prepadnutej škvrny na spodnej časti paradajky. Táto porucha sa nazýva suchá škvrnitosť konca plodu.

Pôdu okolo rastlín môžete prikryť vrstvou organického materiálu, napríklad slamou alebo pokosenou trávou. Takýto kryt sa nazýva mulč a spomaľuje vysychanie pôdy. Tesne pri stonke nechajte malé voľné miesto.

Paradajky v kvetináčoch vysychajú rýchlejšie než rastliny v záhone. Počas horúcich letných dní preto môžu potrebovať zálievku každý deň.

Dusík dodávajte paradajkám postupne. Celkové množstvo môžete rozdeliť na tri časti:

Príliš veľa dusíka podporuje silný rast listov a stoniek a plody sú vodnaté. Pri výbere hnojiva siahnite po prípravku vhodnom na paradajky bez chloridov a použite množstvo podľa návodu na obale.

Paradajky pestované v nádobách začnite pravidelnejšie prihnojovať, keď začnú rásť prvé plody. Približne každých 10–14 dní môžete použiť tekuté hnojivo s vyšším obsahom draslíka podľa dávkovania výrobcu.

Fialové sfarbenie spodnej strany listov môže upozorniť na nedostatok fosforu. Žltnutie plochy listu medzi zelenými žilkami môže znamenať nedostatok horčíka.

Kolíkové paradajky veďte na jednu hlavnú stonku.

V miestach, kde list vyrastá z hlavnej stonky, sa postupne objavujú malé bočné výhonky. Nazývajú sa zálistky.

Keď majú približne 5–10 cm, uchopte ich prstami pri spodnej časti a opatrne ich odlomte. Odstraňujte ich pravidelne, aby rastlina nevytvárala veľké množstvo bočných stoniek.

Kríčkovým paradajkám zálistky ponechajte.

Kvety a neskôr plody vyrastajú v skupinách z jedného miesta na stonke. Takáto skupina sa nazýva strapec.

Zdravých listov odstraňujte čo najmenej. Ako prvé môžete postupne odstrániť listy pod najnižším strapcom plodov. Po zbere ďalších strapcov môžete odstrániť aj listy pod nimi.

Listy nad najnižším strapcom, na ktorom ešte zostávajú plody, ponechajte. Priebežne odstraňujte aj choré listy.

Začiatkom augusta môžete kolíkovej paradajke odstrániť vrchol hlavnej stonky, keď už vytvorila približne 6–7 strapcov. Od kvitnutia po dozretie paradajky uplynú približne dva mesiace, takže nové plody vytvorené neskôr už často nestihnú pred koncom sezóny dozrieť.

Pri rastlinách vypestovaných z priesad začína zber zvyčajne v júli a pokračuje až do októbra.

Zrelé plody odtrhávajte aj so stopkou. Typické červené sfarbenie sa najlepšie vytvára pri teplotách nad približne 16 °C.

Zrelé paradajky môžete skladovať približne 1–2 týždne pri 8–10 °C a vzdušnej vlhkosti okolo 80–85 %.

Na konci sezóny oberte aj zelené, ale už dostatočne vyvinuté plody. Nechajte ich dozrieť v teple a tme. Do nádoby alebo zásuvky môžete pridať zrelý banán, ktorý uvoľňuje plyn urýchľujúci dozrievanie.

Zelené nezrelé paradajky nejedzte a nechajte ich najskôr dozrieť. Môžu obsahovať škodlivé množstvo prirodzených jedovatých látok solanínu a tomatínu.

Hnedá až čierna prepadnutá škvrna na spodnej časti plodu je typická pre suchú škvrnitosť konca plodu. Najčastejšie vzniká pri nepravidelnom prísune vody, keď sa do rastúceho plodu nedostáva dostatok vápnika.

Poškodené plody sa už nezachránia. Pomôžte tým, ktoré ešte rastú: v horúčavách zalievajte paradajky v nádobách radšej dvakrát denne než raz dvojnásobným množstvom. Postrek listov vápnikom nepomáha.

Žltkasté škvrny na listoch, ktoré postupne tmavnú až do hneda, môžu znamenať pleseň zemiakovú.

Napadnuté listy aj výhony hneď dôkladne odstráňte a nedávajte ich do domáceho kompostu. Rastlinu už nevyliečite. Zdravé plody zužitkujte čo najskôr. Zdravé časti paradajok vonku môžete chrániť prípravkom s účinnou látkou hydroxid meďnatý, dávkujte podľa etikety. Používa sa preventívne alebo podľa signalizácie rizika nákazy, najviac štyrikrát. Pred zberom dodržte 3 dni pri priamej konzumácii a 10 dní pri spracovaní. Riziko pre včely je pri dodržaní dávky prijateľné.

• Choroby paradajok: škvrny na listoch a plodoch, pleseň a škodcoviaPodrobný návod